Portrét je žáner maľby, ktorý je jedným z najrozšírenejších vo výtvarnom umení. Účelom portrétu v maľbe je zobraziť človeka, nielen jeho vonkajší vzhľad, ale aj sprostredkovať vnútorné pocity a náladu portrétovanej osoby.
Prvé portréty sa objavili pred tisíckami rokov v starovekom Egypte - boli to obrázky faraónov. Už v staroveku, v stredoveku ich obľuba veľmi klesla a vznikali len veľmi výnimočne, aj to väčšinou až v období neskorej gotiky. Vyobrazenia významných osobností (napríklad panovníkov, svätcov) sú väčšinou idealizované a nezakladajú sa na skutočnej podobe, ani pokiaľ ide o portrét žijúceho človeka. V tomto období sa teda väčšinou nehovorilo o portrétoch, ale o portrétnych rysoch zobrazenia. Mohutný rozvoj zaznamenal portrét v období renesancie, ešte výraznejší dôraz sa na neho kládol v období baroka, ktoré doviedlo umenie portrétovania na hranicu jeho možností.
Obľúbenými formami portrétu boli v maliarstve kresba alebo maľba (na drevo, plátno či sklo).
V 19.storočí sa s nástupom fotografie stal klasický maliarsky či sochársky portrét skôr výnimočnou záležitosťou. Najrozšírenejším typom portrétu je v súčasnosti fotografický portrét, ale dokumentárnu funkciu portrétu prevzal tiež film, televízia a ďalšie elektronické médiá.
Záujem o portrét však existoval v každom období umenia a je tomu tak aj dnes.
Na hodinách výtvarnej výchovy na druhom stupni našej školy sme si ho pripomenuli. Výtvarné práce vznikli v rôznych výtvarných technikách, prevažne je to kresba ceruzou. Ako sa nám to podarilo, posúďte sami.
Všetkým zúčastneným srdečne blahoželáme.